KONSPIRATORI
23.9.2020
Kategorie: Společnost

Konšpirátori.sk – je ich zoznam hodnoverný? (hĺbková analýza)

Sdílejte článek:

DALIBOR JURÁŠEK

Projekt www.konspiratori.sk je jedným z prvých „čiernych zoznamov“ stránok s pochybným obsahom na slovenskom internete. V hlavnoprúdových médiách je prezentovaný takmer výhradne pozitívne, čo ho stavia do pozície určitej autority. Z tohto dôvodu je však potrebné ukázať si aj jeho „odvrátenú stranu“.

V tomto článku ukazujem, že aj keď hlavná myšlienka projektu má svoje rácio, jej prevedenie má mnoho zásadných nedostatkov, ktoré vo výsledku robia zoznam nehodnoverným. V článku tiež uvádzam, akými zásadami by sa mal riadiť ten, kto by chcel podobný projekt viesť tak, aby jeho výstupy boli seriózne a hodnoverné.

 

Čo sú Konšpirátori.sk?

Stránka Konšpirátori.sk vznikla v roku 2016. Podľa vlastných slov je to „verejná databáza webových stránok s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom“.

Inde však tiež weby na zozname označujú ako zoznam webov s „pochybným obsahom“, „zoznam pochybných a dezinformačných webov“, „neetických webov“ či „zoznam nedôveryhodných webov“ (v rozšírení do prehliadača Bullshit detector).

Tento zoznam má pomáhať hlavne firmám, inzerentom, ktorí nechcú, aby sa ich reklamy zobrazovali na „pochybných“ stránkach, a tak kazili reputáciu ich firmy. Konšpirátori.sk uvádzajú inštrukcie, ako ich zoznam použiť tak, aby pri reklamných kampaniach boli weby na zozname vylúčené z inzerovania.

Inzerenti sa používaním zoznamu zároveň vyhnú financovaniu týchto webov. Podľa Konšpirátori.sk ich zoznam používa viac ako 10 000 inzerentov.

Stránka taktiež obsahuje návody, ako zabrániť posilňovaniu pozície „konšpiračných webov“ vo vyhľadávačoch pri pridávaní linkov na vašu stránku.

Hlavnou súčasťou stránky je zoznam webov, ktoré sú ohodnotené podľa dôveryhodnosti a kvality obsahu. Rozdelený je na 3 kategórie: „Zoznam stránok so sporným obsahom“, „Šedá zóna“ a „Zoznam stránok s overeným obsahom“. V čase písania tohto článku na nich bolo 193, 17 a 59 stránok.

Hodnotenie vzniká tak, že členovia komisie projektu Konšpirátori.sk v anonymnom hodnotení každému hodnotenému webu dajú 1 – 10 bodov. Na posudzovanie stránok používajú päť kritérií. Čím vyššie hodnotenie, tým menej dôveryhodný či kvalitný je podľa člena komisie obsah webu. Výsledný priemer rozhodne o tom, na ktorý zoznam bude web zaradený: pod 4 medzi stránky s overeným obsahom, 4 až 6 do šedej zóny a nad 6 do zoznamu stránok so sporným obsahom.

Konšpirátori.sk sú v hlavnom prúde považovaní za seriózny projekt

V médiách hlavného prúdu sú Konšpirátori.sk prezentovaní v drvivej väčšine pozitívne. O ich komisii sa píše ako o nezávislej (aj tutu či tu), hoci mnohí jej členovia sú v jasnom konflikte záujmov.

Konšpirátori.sk majú povesť „bojovníkov proti lžiam“ či portálu monitorujúceho stránky „s klamlivými alebo propagandistickými informáciami“ a chrániaceho inzerentov pred prepájaním so sporným obsahom (zdroj).

V mediálnom pokrytí Konšpirátori.sk v hlavnom prúde je typické nekritické preberanie tvrdení autorov portálu, napr. tututu alebo tu, prípadne rovno celého zoznamu (aj tu, s nadpisom „Toto sú weby, pred ktorými odborníci varujú“). Portál mojwindows.sk im venoval článok, ktorý je na nerozoznanie od reklamného článku.

O vzniku iniciatívy informoval aj denník SME (krátko predtým priniesol niekoľko súvisiacich článkov o reklame na „konšpiračných“ weboch (tu a tu)). V článku prezentuje projekt Konšpirátori.sk výhradne v pozitívnom duchu. Ich zoznam označuje SME za „transparentný“ a považuje ho za zoznam stránok, ktoré „šíria nezmysly“.

SME bolo pri informovaní v jasnom konflikte záujmov. Na jednej strane túto skutočnosť uviedlo, keďže v článku píše: „Za projektom je digitálna agentúra NetSuccess, ktorú spoluvlastní spoločnosť Petitpress, vydavateľ SME“. Na druhej strane je toto tvrdenie zavádzajúce, pretože vyvoláva dojem, že Petitpress je len akýmsi vedľajším spolumajiteľom, pričom v skutočnosti v danom čase bol (aj dnes je) väčšinovým vlastníkom NetSuccess.

inom článku, kde SME opäť nekriticky preberá vyjadrenia Konšpirátori.sk, však o konflikte záujmov vôbec neinformuje (uvádza len, že autorom projektu je NetSuccess).

Portál omediach.com (v článku, ktorého autor je označený ako „Komerčný článok, Blog 4ky“) projekt Konšpirátori.sk propaguje ako „rebríček zdrojov, ktoré treba zoširoka obísť“. Dodáva k tomu aj to, že „[n]ie je vymyslený, po rozkliknutí nájdete aj jasné dôkazy o tom, čo a kde nesedí“, hoci to pri mnohých weboch, ak nie pri väčšine, nie je pravda. Aktivitu portálu popisuje tak, že „pomáha chrániť inzerentov pred tým, aby sa ich reklamy objavovali na dezinformačných weboch“ (zdroj).

Denník N taktiež opakovane zdieľal príspevky od Konšpirátori.sk, ktorí u nich majú blog (tu aj tu).

Portál ĽudiaĽuďom.sk má konšpirátorov v zozname verejnoprospešných projektov, ktoré môžu ľudia finančne podporiť.

Viaceré politické mimovládky podporili portál Konšpirátori.sk

Nadácia otvorenej spoločnosti zdieľala blog z pera Konšpirátori.sk, na ktorom odporúčali vyhodiť si z Facebookových stránok tie, ktoré zdieľajú údajne problematický obsah. V hodnotiacej komisii Konšpirátori.sk zároveň pôsobí aj jeden pracovník NOS.

Bratislava Policy Institute (na čele ktorého pôsobí Michal Vašečka, bývalý zamestnanec Inštitútu pre verejné otázky a v súčasnosti predseda redakčnej rady Denníka N) vydal v roku 2019 analýzu De-fake it!, v ktorej je projekt Konšpirátori.sk prezentovaný iba pozitívne ako príklad „dobrej praxe“. Vydanie publikácie bolo podporené ministerstvom spravodlivosti SR.

Projekt spropagovala aj Nadácia Pontis, ktorá vyhýbanie sa konšpiračným webom vníma ako súčasť spoločenskej zodpovednosti. Podobne konšpirátorov.sk zdieľala aj mimovládka Občan, demokracia a zodpovednosť.

V spore s Hlavnými správami (o ktorom píšeme nižšie) zastupuje projekt Konšpirátori.sk advokátska kancelária Paul Q, ktorej partnerom je Tomáš Kamenec, dlhoročný člen správnej rady VIA IURIS. Nevieme však, či ide o pro bono pomoc alebo bežný komerčný vzťah.

Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku vydal publikáciu Učitelia proti dezinformáciám 2, kde sa nachádza aj príspevok Ireny Bihariovej (súčasnej predsedníčky hnutia Progresívne Slovensko). V ňom sa uvádza, že ak sa žiak odvoláva na „konšpiračné weby“, ktoré sú uvedené na portáli konšpirátori.sk, môže ísť o „rizikového žiaka“ so sklonom k extrémizmu (autorka však zdôrazňuje, že žiakove prejavy treba hodnotiť v kontexte a toto same o sebe nie je dôkazom, že inklinuje k extrémizmu). Vydanie tejto publikácie bolo podporené ministerstvom zahraničných vecí SR.

Český think-tank Evropské hodnoty (platený aj Európskou komisioučeským ministerstvom zahraničných vecíamerickým veľvyslanectvom v ČROpen Society Foundations atď.) projekt Konšpirátori.sk taktiež propagoval (aj tu) a považuje ho za odborne relevantný zdroj.

Hoci voči projektu možno vzniesť mnoho zásadných kritík, nenašli sme žiadny článok v hlavnoprúdových médiách, ktorý by projekt Konšpirátori.sk s nimi seriózne konfrontovalNekritické preberanie ich tvrdení je ale typické.

Takéto nekritické poňatie v hlavnom prúde je problematické, lebo vysiela signál, že zoznam Konšpirátori.sk je hodnoverný, a prepožičiava tak konšpirátorom.sk určitú autoritu a legitimitu.

Následkom toho je ich zoznam používaný nielen inzerentmi na blokovanie reklamy, ale aj ďalšími aktérmi na iné účely, čo ešte viac znevýhodňuje stránky na zozname.

Dôsledky zaradenia na zoznam

Zaradenie na zoznam konšpirátorov treba vnímať v širšom kontexte celkového mediálneho, politického a spoločenského ovzdušia na Slovensku a vo svete. Či už v Európskej únii, Spojených štátoch amerických alebo na sociálnych sieťach, boj proti údajným konšpirátorom a dezinformátorom sa vyostruje.

Túto agendu za svoju prevzali takmer jednotne západné vlády, hlavnoprúdové médiá aj globálne korporácie a na jej podporu nasadzujú svoju mediálnu, politickú a ekonomickú moc.

Označenie za konšpirátora môže preto viesť k ekonomickým škodám, sociálnej ostrakizácii, poškodzovaniu dobrého mena, postupnému „vymazávaniu“ internetovej prítomnosti daného média či jednotlivca či v ojedinelých prípadoch môže napomôcť k začatiu trestného stíhania.

Samozrejme, netvrdím, že toto všetko je zodpovednosťou projektu Konšpirátori.sk, i keď je pravdou, že ich zoznam v kombinácii s propagáciou v hlavnom prúde k tomu nepochybne prispieva. Je však dôležité pochopiť celkový kontext.

Ekonomické škody

Konšpirátori.sk priamo píšu, že na „pochybných weboch“ neodporúčajú inzerovať. Podľa ich slov ich zoznam používa viac ako 10 000 inzerentov. Okrem zoznamu stránok ponúkajú aj skripty, ktoré umožnia vylúčiť „konšpiračné“ weby z inzerovania.

Na druhej strane Konšpirátori.sk tvrdia, že nie je ich cieľom „konšpiračné“ weby finančne zničiť, ale chrániť reputáciu inzerentov.

K priamemu výpadku príjmov vyplývajúcemu zo zaradenia na zoznam treba pripočítať aj výpadok príjmov spojený s poškodením povesti danej stránky, kedy sa potenciálny obchodný partner rozhodne vôbec nezačať spoluprácu s danou stránkou.

Keďže „konšpiračné“ médiá sú často malé projekty bez bohatých sponzorov, pre mnohé z nich môžu výpadky z príjmov pôsobiť až likvidačne.

Na druhej strane, mnohé z týchto médií sú tiež dobrovoľnícke, amatérske projekty vznikajúce vo voľnom čase, takže na príjmy z reklám odkázané nie sú. Niektoré z nich môžu zase reklamu odmietať, lebo si chcú zachovať nezávislosť od inzerentov.

Firmy, samozrejme, konajú na základe vlastného rozhodnutia a konšpirátori.sk ponúkajú len odporúčania.

Tu však, opäť, nemožno opomínať celkový kontext. Boj proti konšpiráciám je považovaný za súčasť „spoločenskej zodpovednosti“. Ak teda firma dostane pri tvorbe kampane jednoduchú, rýchlu a bezplatnú možnosť, či má z kampane vylúčiť konšpiračné weby, jej voľba je jasná.

Navyše, mnohé firmy si na tvorbu kampaní najímajú profesionálne agentúry, ktoré nastavujú parametre kampaní vrátane vylúčenia „konšpiračných“ webov. Medzi podporovateľmi projektu je množstvo digitálnych agentúr, ktorých kampane viažu značnú časť celkových preinzerovaných finančných prostriedkov.

Zoznam Konšpirátorov.sk preberajú aj zahraničné reklamné služby, napr. Sklik.cz, súčasť českého Seznamu. Pri tvorbe reklamných kampaní zobrazuje jednoduché zaškrtávacie okienko „Nezobrazovať na weboch označených Konšpirátori.sk ako dezinformačné.“.

Podobným českým projektom je Nelež, iniciatíva, ktorá verejne vyzýva inzerentov, aby svojimi reklamnými rozpočtami „nekŕmili dezinformačné weby“. Iniciatíva vedie zoznam síce iba 17 dezinformačných webov, medzi jej podporovateľmi je však mnoho nadnárodných korporácií. Aj keď metodiku neuvádzajú dostatočne jasne, jedným z troch kritérií, ktoré zvažujú, je prítomnosť webu na zozname Konšpirátori.sk.

Bojkotovacie kampane – hrozba hlavne do budúcna

Na základe zoznamu, ktorý konšpirátori.sk poskytujú, možno na firmy vyvolávať tlak, aj keď u nás sa to zatiaľ veľmi nedialo (nevieme o žiadnej väčšej kampani tohto typu). Zo zahraničia poznáme mnoho bojkotujúcich kampaní, napríklad pre nenaplnenie LGBT požiadaviek alebo údajne nedostatočný boj proti dezinformáciám, resp. nenávisti na internete. Nedávno sa terčom takejto kampane stal Facebook.

Keďže v hlavnom mediálnom prúde v mnohých témach neexistuje pluralita, ak takéto kampane získajú mediálnu podporu, môže to znamenať vážne ekonomické dôsledky pre danú firmu, pokiaľ nevyhovie požiadavkám. Ak firme začnú klesať príjmy následkom negatívnej reputácie, dostane sa pod tlak akcionárov a v podstate je nútená vyhovieť požiadavkám médií.

Denník SME v čase vzniku iniciatívy oslovil niekoľko veľkých firiem na Slovensku. „Väčšina najznámejších firiem na Slovensku bola prekvapená, že sa ich reklama zobrazuje aj na internetových stránkach, ktoré šíria konšpirácie. Po upozornení denníka SME chceli svoju inzerciu stiahnuť,“ píše SME.

Ďalším, hoci drobným, príkladom z nášho prostredia je iniciatíva aktivistu Jakuba Godu, ktorý oslovil okolo 150 firiem, ktoré inzerujú na weboch zo zoznamu. Okolo 20 firiem sa mu podľa jeho slov ozvalo naspäť s tým, že to budú riešiť. Vzhľadom na to, že ide o časovo nenáročnú aktivitu jedného človeka bez akejkoľvek priamej medializácie, ide o dosť slušný vplyv.

Aj keď v tomto prípade išlo podľa všetkého len o izolovanú aktivitu jednotlivca, niečo podobné sa dá ľahko zopakovať a mediálne eskalovať. Môžu vyjsť články ako „Tieto firmy inzerujú na konšpiračných weboch“, „Finančne podporujú dezinformácie. Prečo firmy odmietajú prevziať zodpovednosť?“. O podobných kampaniach informujú aj lifestylové weby pre mladých, teda môžu ovplyvniť aj ich spotrebiteľské rozhodnutia.

Máloktorá firma by chcela byť takto medializovaná. Aktuálne trendy vývoja v západnom svete robia takéto kampane čoraz účinnejšími a ak budú súčasné trendy pokračovať, je zrejme len otázkou času, kedy sa vo väčšej miere objavia aj u nás.

Zhoršenie reputácie a hodnovernosti

Cieľom projektu Konšpirátori.sk však nie je len „ochrana inzerentov“, ale, podľa vlastných slov, posilňovanie kritického myslenia. V praxi to prebieha tak, že sa snažia robiť určitú „osvetu“ (napr. na svojom blogu) a prispievať k tomu, aby ľudia „problematický obsah“ nesledovali.

Na blogu Konšpirátori.sk napríklad ľuďom radia, aby si stránky, ktoré zdieľajú obsah z webov z ich zoznamu, odstránili spomedzi „lajknutých“ na Facebooku. Tým prispievajú k určitej spoločenskej ostrakizácii týchto stránok a, samozrejme, tvorbe sociálnych bublín.

Websupport spolu s Konšpirátormi.sk vytvoril „Bullshit detector“ – rozšírenie do prehliadača Chrome, ktoré používateľa upozorní, že sa nachádza na „konšpiračnej“ stránke. Umožňuje tiež stránky nahlasovať.

Podobný plugin Kontrolawebu.pridat.eu bol vyvinutý aj v Česku a spustený len nedávno. Okrem iných zdrojov využíva aj zoznam Konšpirátori.sk.

Samozrejme, hlavným problémom tu je, ako si nižšie ukážeme, že zďaleka nie všetky stránky na zozname tam právom patria.

Ďalším príkladom je projekt Checkbot, ktorý vytvorila agentúra Seesame (partner projektu Konšpirátori.sk). Projekt finančne podporili americké a holandské veľvyslanectvá na Slovensku, Nadácia Eset a T-com.

Ide o facebookového chatovacieho bota, do ktorého môže používateľ zadať meno stránky. Bot na základe niekoľkých parametrov – jedným z nich je prítomnosť stránky na zozname Konšpirátori.sk a blbec.online – vyhodnotí, či môže ísť o problematický web.

O tom, ako pofidérne antidezinformačné aktivity zhoršujú kritické myslenie ľudí, sme už písali. Mnohí kozumenti „boja proti dezinformáciám“ automaticky vyhlásia nejakú informáciu za nepravdivú len preto, že určitá stránka je na zozname konšpirátorov. Máme s tým vlastné skúsenosti.

Stránky či ľudia s nálepkami „konšpirátorov“ sa však môžu stať aj terčom osočovania (jeden príklad tu).

Týmito aktivitami klesá hodnovernosť média v očiach mnohých čitateľov. Politici či iní účastníci verejnej diskusie, ktorých by médium oslovilo s otázkami, môžu otázky odignorovať s tým, že predsa ide o neseriózny projekt a podobne.

To sa prejavilo aj pri tvorbe tohto článku. Oslovili sme projekt Konšpirátori.sk s otázkami, pričom sme im dali aj priestor na reakciu na tento článok s tým, že reakciu uverejníme v plnom znení (pokiaľ nebude neprimerane dlhá vzhľadom k obsahu článku). Konšpirátori.sk na otázky odmietli odpovedať, pričom ako jeden z dôvodov uviedli, že sme na ich zozname zozname problematických a dezinformačných stránok.

Keďže v prípade „konšpiračných“ webov ide obvykle o malé projekty, za ktorými nestoja veľkí sponzori a médiá hlavného prúdu sú v „boji proti dezinformátorom“ prakticky úplne jednotné, dané stránky často nemajú šancu sa obhájiť, ale sú rovno odpísané.

Blokovanie obsahu

Mnohé antivírusové programy majú algoritmy na blokovanie závadného obsahu (spam, stránky s malwarom a pod.). Najnovšie však súčasťou niektorých z nich býva aj blokovanie „dezinformačného obsahu“.

Na to antivírusové programy používajú aj rôzne zoznamy pochybných stránok. Pochopiteľne ich väčšinou nevyhotovujú antivírusové firmy, ale vychádzajú z toho, čo vypracovali iní. Celkom prirodzene použijú zoznamy vytvorené aktérmi, ktorí v hlavnom prúde požívajú pozitívnu reputáciu.

Jedným prípadom z našich končín je český antivírus VirusFree od firmy Excello. Ten pri kontrole prichádzajúcich správ automaticky blokoval všetky maily, ktoré obsahovali čo i len zmienku o doméne parlamentnilisty.cz. Boli zablokované tak, že sa nedali dohľadať ani v priečinku spam. Antivírus sa správal, ako keby daná správa vôbec nebola doručená.

K tomuto blokovaniu dochádzalo aj na všetkých freemailoch prevádzkovaných spoločnosťou Economia (centrum.cz, atlas.cz, volny.cz), ktoré pokrývajú značnú časť českého internetu, keďže Economia v danom čase používala VirusFree.

Toto blokovanie obsahu poškodilo aj české Parlamentní listy, o čom sa vyjadrili v tomto článku. Spýtali sme sa ich na podrobnosti. Spolumajiteľ PL.cz Jiří Čermák nám vysvetlil, že sa im začínalo ozývať množstvo čitateľov, ktorým zrazu prestal chodiť newsletter. Týchto používateľov spájalo práve to, že používali VirusFree. Černák nám ďalej uviedol, že sa snažili skontaktovať s firmou Excello, avšak tá na ich správy nereagovala.

Blokovanie obsahu zrejme súviselo s tým, že parlamentnilisty.cz sa v danom čase nachádzali na zozname Konšpirátori.sk.

Zástupca firmy Excello sa v rozhovore pre český portál lupa.cz vyjadril, že ich antivírus skutočne blokuje maily, kde sa v texte vyskytuje názov domény parlamentnilisty.cz. Neuviedol presný mechanizmus, prečo k blokovaniu dochádza, ale uviedol, že maily sú vyhodnocované ako spam aj na základe prítomnosti na „reputačných zoznamoch“. Ako ich príklad spomenul aj zoznam Konšpirátori.sk.

Firmu Excello sme oslovili s otázkou, či blokuje maily na základe zoznamu Konšpirátori.sk alebo to niekedy robila, avšak na naše otázky neodpovedala.

Jiří Čermák tvrdí, že parlamentnilisty.cz okrem newslettera, ktorý posielajú iba na overené e-mailové adresy, neposielajú a nikdy neposielali žiadne hromadné správy.

Pokiaľ by zo strany VirusFree išlo o ochranu pred spamom, mali by blokovať toho, kto spam rozosiela. V uvedenom prípade však bol blokovaný obsah, teda ak by ste napr. chceli svojmu známemu poslať odkaz na článok na PL.cz, tento mail by bol zablokovaný, hoci by zjavne nešlo o spam. Počínanie firmy Excello možno preto označiť skôr za cenzúru, ako za ochranu pred spamom.

Okrem antivírusových programov upravujú prístup k obsahu aj sociálne siete. Menia svoje algoritmy tak, aby menej zobrazovali „dezinformačný obsah“ či znemožnili jeho promovanie. Na rozpoznávanie dezinformačného obsahu môžu byť opäť použité zoznamy ako ten z Konšpirátori.sk (detaily algoritmov však nepoznáme), resp. na spoluprácu môžu byť prizvaní ľudia z podobných iniciatív.

Európsky parlament minulý rok vypracoval štúdiu o možnostiach používať umelú inteligenciu na „reguláciu dezinformačného obsahu“. V kľúčových odporúčaniach sa však vyslovila proti zvýšenému používaniu umelej inteligencie na reguláciu obsahu, resp. odporúčala dostatočnú kontrolu ľudskými operátormi.

Automatizované rozpoznávanie rôznych dezinformácií je však dlhodobým trendom a možno očakávať, že so zdokonaľovaním informačných technológií sa jeho používanie bude zvyšovať.

Trestnoprávna rovina

Zoznam konšpirátorov.sk je však tiež používaný napr. iniciatívou Infosecurity.sk, ktorá priamo tvrdí, že časť „antisystémových stránok“ je za hranicou slobody prejavu. Infosecurity.sk aktívne nahlasuje podľa nich problematické prejavy orgánom činným v trestnom konaní. Taktiež zhromažďuje informácie o administrátoroch „propagandistických“ stránok.

Súčasná legislatíva v oblasti extrémizmu je tvorená z veľkej časti „gumenými“ paragrafmi, ktoré sú ľahko ohýbateľné a politicky zneužiteľné. Práve zvyšovanie tlaku na „boj proti konšpirátorom“, aj vďaka snahám iniciatív ako infosecurity.sk, môže k tomuto trendu prispievať. Boli sme svedkami už viacerých politicky motivovaných trestných stíhaní za neškodné prejavy, hoci zatiaľ neskončili odsúdeniami či prísnymi trestami.

Treba však uviesť, že projekt Konšpirátori.sk trestnoprávnu rovinu vôbec nerieši a nič nenasvedčuje tomu, že ich cieľom by bolo stránky na zozname kriminalizovať. Práve naopak, Ján Urbančík z projektu konšpirátori.sk nespochybňuje ich právo písať to, čo píšu, otvorene hovorí, že „je fantastické“, že dnes si na internete ktokoľvek môže vytvoriť akúkoľvek stránku. Zdôrazňuje, že nikomu „nezakazujú“ dané weby čítať, iba poukazujú na ich problematickosť.

Aj keď kriminalizáciu údajne konšpiračného obsahu (ktorú otvorene presadzuje iba veľmi malá časť antidezinformačných iniciatív) nemožno dávať na zodpovednosť projektu Konšpirátori.sk, v rámci predstavovania širšieho kontexu je dôležité si uvedomiť, že zoznam Konšpirátori.sk k nej môže prispievať.

Problémy projektu Konšpirátori.sk

Nie je, samozrejme, zodpovednosťou portálu Konšpirátori.sk, ako iní aktéri narábajú s ich zoznamom. Je však ich zodpovednosťou robiť zoznam seriózne.

Pokiaľ svoj zoznam vyhotovujú neseriózne a tento zoznam je použitý niekým iným na poškodenie stránky, ktorá sa na zozname nachádza neprávom, Konšpirátori.sk tu zodpovednosť (minimálne v morálnej rovine) nesú.

Pre objektivitu je potrebné uviesť, že mnohé weby (možno väčšina) na zozname sú naozaj neseriózne. Ťažko to však posúdiť presne, keďže konšpirátori.sk svoje zaradenia nijak neodôvodňujú.

Problém je však hlavne v tom, že na zoznam boli zaradené aj úplne seriózne weby, ktoré hlásajú iné ako hlavnoprúdové názory. Problémom sú tiež konflikty záujmov a potenciálne nekalé motivácie niektorých autorov projektu. Všetky tieto skutočnosti si rozoberieme podrobne.

Problém 1: konflikty záujmov

Konspiratori.sk deklarujú, že ich komisia je „odborná“ a „nezávislá“. S nezávislosťou je však problém, pokiaľ ste v konflikte záujmov.

Ku dňu písania tohto článku má hodnotiaca komisia konspiratorov.sk 14 členov. Z nich minimálne 10 je v zjavnom konflikte záujmov:

Vo všetkých prípadoch, kde uvádzame, že daný člen komisie píše pre nejaké médium, ide o dlhodobú spoluprácu a desiatky článkov.

V čom konkrétne sú konflikty záujmov

V prípade hlavnoprúdových novinárov (či vlastníka média) je problém v tom, že mnohé „konšpiračné“ médiá ostro kritizujú hlavnoprúdové médiá. Denník N a SME majú svoje jasné hodnotové smerovanie, ktoré je v zásadnom rozpore s vnímaním sveta, aký majú mnohé „konšpiračné“ médiá.

V prípade pracovníka Nadácie otvorenej spoločnosti je problém v tom, že táto nadácia prijala milióny eur od zahraničného oligarchu Georga Sorosa, má svoje jasné hodnotové smerovanie a George Soros a jeho nadácie aktívne zasahujú do politiky. Práve toto zasahovanie je jedným z ústredných terčov kritiky zo strany mnohých „konšpiračných“ médií.

Mimovládna organizácia GLOBSEC, ktorá, mimochodom, na stránke nezverejňuje svoje financovanie, priamo medzi partnermi uvádza americkú ambasádu a NATO. V súlade s tým má jasné politické smerovanie, ktoré je silne proatlantické a pro-NATO. Práve v tomto smerovaní však vidia mnohé „konšpiračné médiá“ zásadný problém.

Existujú navyše prepojenia medzi hlavnoprúdovými médiami a politickými mimovládkami. Podrobne sme o nich písali tu.

Samozrejme, každý má právo na svoj názor a nikto nie je úplne nezávislý. Problém údajne nezávislej komisie projektu Konšpirátori.sk je však v tom, že v nej absolútne prevažuje určitý typ názorov.

Ba čo viac, značná časť členov komisie priamo pracuje pre subjekty presadzujúce určitú politickú líniu, je nimi platená, teda hlásanie týchto názorov tvorí ich živobytie. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by sa stavali objektívne k webom, ktoré názory ich zamestnávateľov ostro kritizujú.

Peter Jančárik, jeden z autorov projektu, opísal zostavovanie komisie nasledovne: „Oslovovali sme jednoducho ľudí v našom okolí, ktorí boli ochotní s projektom pomôcť.“

Samostatným prípadom je Juraj Smatana, dnes už bývalý člen hodnotiacej komisie.

Ten bol podľa archivovaných snímok stránky členom hodnotiacej komisie minimálne do 14.2.2020, hoci už od decembra 2019 kandidoval do parlamentu za OĽaNO. Smatana tak potenciálne mohol hodnotiť aj médiá, ktoré kritizovali činnosť hnutia, za ktoré kandidoval, či jeho predsedu.

V súčasnosti sa na stránke nachádza informácia, že Juraj Smatana bol členom hodnotiacej komisie do 27.3.2019. Na tento rozpor sme sa spýtali Konšpirátorov.sk aj Juraja Smatanu, no ani jeden z nich neodpovedal.

Iba u štyroch členov hodnotiacej komisie sme nenašli zjavné konflikty záujmov (štatistik a ekonóm Oto Hudec, lekár Maroš Rudnay, biológ Eduard Stloukal a historička Marína Zavacká, ktorá však napísala zopár článkov pre Denník N).

Z nich minimálne dvaja (Maroš Rudnay, Eduard Stloukal) však väčšinu webov venujúcich sa politike pravdepodobne nehodnotia, keďže sa nezaoberajú spoločenskými vedami.

U ďalších dvoch bývalých členov hodnotiacej komisie (Tomáš Zálešák, Juraj Mýtny) sme taktiež nenašli zjavné konflikty záujmov.

Keď si to však zosumarizujeme, väčšina členov komisie v každom bode fungovania projektu bola v konflikte záujmov pre veľkú časť webov.

Keďže podľa zásad hodnotenia je web zaradený na zoznam iba vtedy, ak hlasuje aspoň polovica komisie, je zjavné, že veľká časť hodnotení vznikala v aktívnom konflikte záujmov.

Oslovili sme autorov projektu Konšpirátori.sk a pýtali sme sa ich, či majú v rámci hlasovania nastavené pravidlá na to, aby zabránili konfliktom záujmov, avšak Konšpirátori.sk nám neodpovedali.

Problém 2: potenciálne nekalé obchodné praktiky

Okrem hodnotiacej komisie figuruje v projekte aj čestná komisia. Tá má 6 členov, z nich traja sú bývalí členovia hodnotiacej komisie (písali sme o nich vyššie), teda v projekte zrejme veľmi aktívni už nie sú a aj na stránke sú uvedení až úplne na konci.

Dôležití sú však prví traja členovia čestnej komisie. Títo síce weby priamo nehodnotia, ale z ich funkcií možno usúdiť, že majú na celkové smerovanie projektu zásadný vplyv. U všetkých z nich sú konflikty záujmov do očí bijúce:

  • Alexej Fulmek – generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Petit Press (vydavateľ SME) (zdroj),
  • Vladimír Mužík – výkonný riaditeľ Mafra Slovakia (vydavateľ Hospodárskych novín), v minulosti šéfredaktor Nového času, českého bulvárneho denníka Blesk a riaditeľ Nových médií TV JOJ (zdroj),
  • Marián Zima – riaditeľ vydavateľstva Šport press (vydavateľ denníka Šport), v minulosti pracoval pre Nový čas (zdroj).

Kým väčšina členov hodnotiacej komisie sú zamestnanci alebo spolupracovníci hlavnoprúdových médií, v čestnej komisii vidíme výkonných manažérov.

Kým u väčšiny členov hodnotiacej komisie je konflikt záujmov osobný (pracujú pre, resp. spolupracujú so zaujatým subjektom), u členov čestnej komisie sa konflikt záujmov dostáva o úroveň vyššie.

Členovia čestnej komisie aktívne zastupujú obchodné spoločnosti, ktoré sú priamymi konkurentmi „konšpiračných médií“. Oslabenie reklamného priestoru (a ziskov z reklamy) pre „konšpiračné“ médiá nevyhnutne znamená viac reklamného priestoru (a ziskov z reklamy) pre médiá „nekonšpiračné“.

Členovia čestnej komisie sú v konflikte záujmov nielen z titulu osobného živobytia (ako členovia hodnotiacej komisie), ale aj z titulu zabezpečovania ziskovosti firiem, ktoré zastupujú. Keďže, ako si ukážeme nižšie, viaceré stránky na zozname sú onálepkované úplne neprávnom, v tomto prípade už nejde len o stratu nezávislosti, ale potenciálne nekalú obchodnú súťaž, konkrétne zľahčovanie (detaily sú v Obchodnom zákonníku).

Neprekvapí, že všetky médiá prepojené na členov komisie, ktoré sa nachádzajú na stránke Konšpirátori.sk, sú na zozname webov s overeným obsahom.

Ide konkrétne o SME, Denník N, Aktuality, iDnes (spadá do portfólia Mafra), expres.cz (spadá do portfólia Mafra, v minulosti však na zozname sporných webov bol), glob.sk (spadá do portfólia zoznam.sk), topky.sk (spadá do portfólia zoznam.sk).

Pre objektivitu však treba uviesť to, že mnohé médiá, ktoré sú na komisiu prepojené, sa nenachádzajú ani v jednom zozname (napr. lidovky.cz, jenprozeny.cz, jenpromuze.cz, ktoré spadajú do portfólia Mafry; zoznam.sk, feminity.sk, ktoré spadajú do portfólia zoznam.sk).

Problémom je však to, že viaceré z médií, ktoré sú na komisiu prepojené, zverejňujú obsah, ktorý by podľa kritérií Konšpirátori.sk mal byť sporný (horoskopy, anjelská komunikácia, numerológia atď.), čo bližšie rozoberáme v časti dvojitý meter.

Konflikt záujmov sa ukazuje aj vo vlastníckych vzťahoch autora projektu. Projekt konspiratori.sk spustila firma NetSucess, s. r. o., ktorej väčšinovým vlastníkom (viac ako 70 %) vtedy bola (a aj dnes je) firma Petit Press, a. s., vydavateľ denníka SME.

Spor s Hlavnými správami a sporná zmena prevádzkovateľa

Od februára 2019 projekt prevádzkuje občianske združenie Konšpirátori.sk, ktoré je od firmy formálne nezávislé, ale personálna kontinuita projektu je zachovaná. Štatutárom OZ je Ján Urbančík, menšinový vlastník (okolo 6 %) NetSuccess, ktorý za projekt vystupoval od začiatku.

Zloženie komisie s jej početnými konfliktmi záujmov ostalo po zmene prevádzkovateľa taktiež totožné. Zmenu teda možno považovať zrejme skôr za formálnu, hoci dôležitý rozdiel je v tom, že jeho prevádzkovateľom už nie je firma, ale občianske združenie.

Dôležitá je však skutočnosť, že zmena prevádzkovateľa prebehla až po tom, ako Hlavné správy (stránka zaradená na zozname) v októbri 2018 žalovali Konšpirátorov.sk a neodkladným opatrením sa dožadovali stiahnutia zo zoznamu.

Aj samotný návrh na registráciu občianskeho združenia Konšpirátori.sk podali až po tom, čo ich Hlavné správy zažalovali.

Konšpirátori.sk tvrdili, že zmena prevádzkovateľa nemá s prebiehajúcim procesom nič spoločné. Argumentovali, že v čase zmeny neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by prikazovalo Konšpirátorom.sk stiahnuť Hlavné správy zo zoznamu.

Aj keď prvý návrh Hlavných správ na vydanie neodkladného opatrenia bol súdom zamietnutý (november 2018), odvolací súd vyhovel Hlavným správam a prikázal ich zo zoznamu stiahnuť (marec 2019).

Konšpirátori.sk zmenili prevádzkovateľa v čase medzi týmito dvomi rozhodnutiami (február 2019). Odvolací súd síce Hlavným správam ohľadom neodkladného opatrenia vyhovel, avšak to bolo smerované voči spoločnosti NetSuccess (ktorá bola v čase podania žaloby prevádzkovateľom Konšpirátorov.sk), teda v marci 2019 bolo už nevykonateľné.

Trvalo takmer ďalší rok, kým sa podarilo Hlavným správam docieliť stiahnutie zo zoznamu prostredníctvom neodkladného opatrenia smerovaného už voči OZ Konšpirátori.

Hlavné správy boli tak na zozname o takmer rok dlhšie len preto, že Konšpirátori.sk – už po začatí konania – zmenili prevádzkovateľa.

Ján Urbančík z Konšpirátori.sk sa v marci 2019 vyjadril, že vznik občianskeho združenia nijak nesúvisel s Hlavnými správami. „Bolo založené ešte v decembri 2018, čo bolo o vyše mesiaca skôr, ako bola podaná žaloba,“ povedal.

To je však zavádzanie, pretože prvá žaloba bola zo strany Hlavných správ bola podaná už v októbri 2018. V tomto konaní vydal súd neodkladné opatrenie prikazujúce stiahnuť Hlavné správy zo zoznamu, ktoré však pre zmenu prevádzkovateľa Konšpirátorov.sk bolo nevykonateľné.

Náležitosti sporov medzi Hlavnými správami a Konšpirátormi.sk sú zložité (Hlavné správy podali dve žaloby (jednu vo veci ochrany dobrého mena, druhú vo veci nekalej obchodnej súťaže), súdy o neodkladných opatreniach najprv rozhodli rôzne, následne svoje rozhodnutia menili po odvolaniach či sťažnostiach procesných strán). Kto má záujem o podrobnosti, môže si prečítať články Hlavných správ (tutututu a tu) a autorov Konšpirátori.sk (tu a tu) k téme.

Základný záver je však ten, že Hlavné správy uspeli v tom, že súd vydal neodkladné opatrenie, na základe čoho boli Konšpirátori.sk povinní stiahnuť ich zo svojho zoznamu. Ani v jednej žalobe však zatiaľ nebolo rozhodnuté vo veci samej, pričom rozhodnutie vo veci samej môže dospieť aj k inému záveru ako neodkladné opatrenie.

V súvislosti s procesom s Hlavnými správami uviedli Konšpirátori.sk aspoň jednu nepravdivú informáciu, ktorú neopravili ani po našom upozornení. V tomto článku píšu, že v „spoločnosti NetSuccess má totiž menšinový podiel vydavateľský dom Petit Press“, čo je však v rozpore s údajmi v Obchodnom registri, podľa ktorého je podiel Petit Press v NetSuccess viac ako 70 % nepretržite už od roku 2011. Na túto nezrovnalosť sme upozornili autorov projektu Konšpirátori.sk, ani po niekoľkých týždňoch však túto informáciu neodstránili, ani nám neuviedli vysvetlenie.

V tom istom článku uvádzajú, že Hlavné správy vo viacerých článkoch píšu o „vyhratých súdoch“ s Konšpirátori.sk. Prehľadávali sme archív Hlavných správ a žiadny takýto článok sa nám nájsť nepodarilo. Naopak, vo viacerých článkoch Hlavné správy uvádzajú, že súd ich ešte len čaká. Napr. tu píšu: „Skutočný súboj v súdnom konaní nás však ešte iba čaká a my veríme, že vyhráme.“ V inom článku uvádzajú: „Teraz nás čaká súd, ktorý, veríme, potvrdí trvalé vyškrtnutie Hlavných správ zo zoznamu.“

Aj na túto skutočnosť sme autorov Konšpirátori.sk upozornili, avšak neuviedli nám žiadny zdroj na také vyjadrenie Hlavných správ, ani túto zmienku zo svojho článku neodstránili.

Problém 3: proces hodnotenia je netransparentný

Ako sme už písali vyššie, „známka“ webu, ktorá rozhodne o jeho (ne)zaradení na zoznam konšpirátorov, vzniká hlasovaním komisie.

Problém však je, že toto je neverejné: nevieme kto hlasoval, akú známku udelil ani prečo. Nevieme ani to, či má komisia aspoň nejaké základné zásady o konflikte záujmov (napr. či člen komisie, ktorý pracuje pre Denník N, hodnotil Denník N). Autorov projektu Konšpirátori.sk sme sa na to spýtali, ale neodpovedali nám.

Je absurdné, že takéhoto konania sa dopúšťa projekt, ktorý má ako jedno z kritérií pochybného obsahu uvedenú anonymitu tvorcov obsahu. Sami konšpirátori.sk však to najdôležitejšie nezverejňujú.

Konšpirátori.sk uvádzajú, že hodnotenia neuverejňujú preto, lebo dezinformačné médiá „snažia útočiť na jednotlivých členov komisie a rozporovať ich hodnotenia“. Komisii vraj nechcú „pridávať ďalšiu robotu v podobe nekonečného naťahovania sa s konšpirátormi, prečo tento im dal 8 a tento 6“.

To je však absurdné. Je pochopiteľné, že stránky, ktoré boli na zoznam zaradené a môže ich to poškodiť, sa dožadujú dôvodov. Či už preto, lebo dané hodnotenie považujú za neopodstatnené, alebo chcú konkrétne vedieť, čo majú opraviť.

Požadovať vysvetlenie neznamená automaticky útočiť. Projekt, ktorý sa hlási k posilňovaniu kritického myslenia, by tomu mal rozumieť.

Samozrejme, je možné, že sú aj takí prevádzkovatelia stránok, ktorí sú na zoznam zaradení právom, nechcú svoj obsah opraviť a chcú sa s komisiou iba hádať. Ak však nepíšu konštruktívne, komisia ich môže ignorovať, čo zjavne aj teraz robí.

Práve prácu s „nekonečným naťahovaním“ by si však členovia komisie mohli ušetriť, pokiaľ by pre svoje hodnotenia uviedli jasné argumenty. To súvisí s ďalším problémom.

Problém 4: Konšpirátori.sk neuvádzajú vôbec žiadne argumenty

Aj keď konflikt záujmov, potenciálne nekalá obchodná súťaž a netransparentnosť hodnotenia sú problematické, v konečnom dôsledku je najdôležitejšie, či sú tvrdenia konšpirátorov.sk podložené relevantnými argumentmi. Tu sa odpoveď hľadá mimoriadne jednoducho.

Konšpirátori.sk totiž neuverejňujú vôbec žiadne argumenty pre svoje rozhodnutia.

Pôvodne pritom tvrdili (správa z roku 2016):

„Komisia zoznam postupne dopĺňa snímkami stránok s upozornením na časti, ktoré spĺňajú podmienky na ich označenie za sporné. Týmto spôsobom bude zverejnené, ako daný web porušuje napríklad pravidlá novinárskej etiky.“

Aj dnes sa pri niektorých weboch po rozkliknutí detailu položky zoznamu objavujú snímky daných webov, niekedy sú dokonca aj okomentované.

V prípade viacerých webov tieto komentáre naozaj ukazujú nepodložené či inak problematické časti obsahu daného webu (napr. tutu alebo tu), ktoré by obstáli aj ako dôvod na zaradenie na zoznam.

V prípade iných webov ale neuvádzajú ani len žiadne komentáre, prípadne, ak ich uvádzajú, nejde o argumenty, ale absurdne nepodložené zhodnotenia obsahu, ako v prípade nášho portálu (písali sme o tom tu)

Tak či tak, Konspiratori.sk o týchto komentároch uvádzajú, že „sú iba ukážkami z daného webu a nejde o príklady dôvodov zaradenia daného webu na našom zozname“. Autorov projektu Konšpirátori.sk sme sa pýtali, kedy a prečo upustili od svojho pôvodného zámeru zverejňovať údajne sporné časti webov z ich zoznamu, avšak neodpovedali nám.

Jediným rozhodujúcim „argumentom“ je teda argument autority, ktorý tvorí spriemerovaná známka niekoľkých poloanonymných hodnotiteľov. A to na stránke, ktorá o sebe tvrdí, že posilňuje kritické myslenie.

Konšpirátori.sk tvrdia, že zaradenie na zoznam nie je trvalé. Stačí, aby autori problematickej stránky odstránili problematický obsah a Konšpirátori.sk „veľmi radi“ stránky zo zoznamu odstránia. Aj Juraj Smatana sa vyjadril: „Neupierame nikomu právo zlepšiť kvalitu svojej publikačnej činnosti. Keď web odstráni lži a dezinformácie, tak zo zoznamu bude vyradený. Transparentnejšie to už ani nemôže byť.“

To je však absurdné. Konšpirátori.sk zároveň zásadne neuvádzajú, ktorý obsah je sporný. Ako majú potom autori stránky na zozname vedieť, ktorý obsah majú odstrániť?

Problém 5: na zozname pochybných webov sú aj stránky, ktoré tam jasne nepatria

Keďže hodnotiteľmi sú zrejme často ľudia v konflikte záujmov, hodnotia anonymne a nie sú povinní uvádzať vôbec žiadne argumenty, veľmi neprekvapuje, že do zoznamu sa dostane mnoho stránok, ktoré nie sú konšpiračné, ale jednoducho len šíria iné názory, než aké sú hodnotiteľom blízke.

Hrot.info

Jedným príkladom je naša stránka hrot.info. Keď sme sa dostali na zoznam konšpirátorov, napísali sme im mail, v ktorom sme ich požiadali o zdôvodnenie hodnotenia. Uviedli sme, že pokiaľ nám ukážu nejakú nepravdivú informáciu na našej stránke, radi ju opravíme. (Na to sme, mimochodom, čitateľov vyzývali už dávno predtým.)

Konšpirátori.sk najprv náš mail poslaný na oficiálny kontakt uvedený na stránke viac ako 2 týždne ignorovali. Oslovili sme preto všetkých členov komisie. Odpísal nám Alexej Fulmek, ktorý prisľúbil, že náš mail prepošle členom hodnotiacej komisie a požiada ich o stanovisko, aby čo najrýchlejšie odpovedali.

Odpoveď potom prišla už expresne, hneď v ten deň. V nej Konšpirátori.sk uviedli: „Výsledné skóre je priemer hodnotení nadpolovičnej väčšiny členov komisie s ohľadom na naše kritériá. Pokiaľ váš web na zoznam zaradili, mali na to určite dôvod. Ak sa cítite, že na náš zoznam nepatríte, môžete požiadať o prehodnotenie.“

Konšpirátori.sk však neuviedli vôbec žiadne dôvody hodnotenia, ani nepoukázali na žiadnu nepravdivú informáciu na našej stránke. Požiadali sme teda o prehodnotenie, kde došlo k miernemu zlepšeniu (z pôvodných 7,2 na 6,6), no stále sme ostali na zozname pochybných stránok. Opäť bez akýchkoľvek argumentov.

Po nejakom čase sa na stránke Konšpirátori.sk v detaile nášho webu objavilo niekoľko stručných komentárov k obsahu nášho webu. Bolo tam zároveň uvedené, že „nejde o príklady dôvodov zaradenia daného webu na našom zozname“. Tieto komentáre však neukázali na žiadny vecný problém v našich článkoch a od argumentov majú na míle ďaleko (napr. údajne „radi vytvárame dojem nepriateľa“, „zľahčujeme a opatrne obhajujeme“ konšpirácie a pod.). Podrobne sme na to reagovali tu.

Politické mimovládky

Podobným prípadom je stránka www.politickemimovladky.sk, čo je projekt Petra Marmana a autora tohto článku. Drvivú väčšinu obsahu tvoria články z hrot.info, ktoré sa týkajú politických mimovládok. Stránka oproti hrot.info obsahuje len 3 články navyše (tutu a tu) a zhrnutie relácií, ktoré však nie sú nijak extrémne kontroverzné. Taktiež je na zozname konšpirátorov, ale s hodnotením o bod horším oproti hrot.info (7,6), hoci z drvivej časti preberá jeho obsah.

V prípade týchto dvoch stránok sa viem zaručiť, že k faktom pristupujú seriózne, keďže som ich spoluautorom. Nie sme bezchybní, ale pokiaľ sa na našej stránke objaví niečo nepravdivé, radi to opravíme, keďže na tom máme sami záujem. Metódy našej práce popisujeme tu.

Denník S (Denník Slovensko) (už stiahnutý zo zoznamu)

Ďalším príkladom je Denník Slovensko (predtým Denník S), ktorý funguje ako štandardné médium (skutočnosti overuje, vychádza z oficiálnych spravodajských agentúr, rozlišuje spravodajstvo a komentáre, obvykle oslovuje dotknuté strany, uverejňuje opravy a pod.).

„Problémom“ je však zrejme to, že v komentároch (aj vo výbere tém, ktoré spracúva) prejavuje národno-konzervatívne zameranie, ku ktorému sa však aj otvorene hlási.

Denník Slovensko (ešte ako Denník S) bol zaradený na zoznam konšpirátorov. Následne redakcia napísala autorom Konšpirátori.sk mail, kde ich žiadala o argumenty. Keďže Konšpirátori.sk žiadne argumenty neuviedli, redakcia Denníka S ohlásila „ambíciu riešiť konflikt súdnou cestou“.

Komisia Konšpirátori.sk Denník S ohodnotila znovu. Výsledkom bolo, že bol zo zoznamu konšpirátorov vyradený. Denník S sa však neocitol v zozname overených webov, ale v šedej zóne, opäť úplne bez argumentov, ktoré by ukázali, prečo nepatrí medzi weby s overeným obsahom.

Čo je podstatné, medzi týmito dvomi kolami hodnotení nedošlo k žiadnej zásadnej zmene obsahu Denníka S. Prečo sa však i bez toho zásadne zmenilo hodnotenie, Konšpirátori.sk nevysvetlili. O celej „kauze“ uverejnili konšpirátori.sk blog, kde ju popisujú zo svojho pohľadu, avšak v mnohom argumentovali absurdne a zavádzajúco (čo sme podrobne ukázali tu).

Ďalšie sporné zaradenia

Je prakticky nemožné detailne preskúmať obsah nejakej stránky, na ktorej sú často stovky či tisíce článkov. Aj toto je dôvod, prečo by dôkazné bremeno malo byť na tých, ktorí tvrdia, že stránka zverejňuje problematický obsah, teda na konšpirátoroch.sk.

I bez úplne dôkladného preskúmania však môžem poukázať na viacero prípadov, kedy je zaradenie určitých webov na zoznam minimálne sporné.

Parlamentné voľby 2016

Stránka Parlamentné voľby 2016 síce nemá veľmi atraktívny dizajn, ale nezdá sa, že by tam bol nejaký sporný obsah. Zverejňuje výsledky virtuálneho hlasovania volieb do NR SR, avšak hlasovanie je jasne označené ako virtuálne. Okrem toho som na nej zaznamenal zoznamy kandidujúcich subjektov, kandidátov či právne predpisy týkajúce sa volieb.

ParlamentniListy.cz

ParlamentniListy.cz pôsobia ako štandardné médium (poskytujú denné spravodajstvo, uvádzajú mená aj kontakty na redakciu, uverejňujú opravy (napr. tu alebo tu) atď.).

Zaujímavosťou je možnosť pre politikov po registrácii uverejňovať akékoľvek komentáre bez úprav redakcie či odpovedať na otázky čitateľov, čo posilňuje pluralitu verejnej diskusie.

Väčšinovým vlastníkom vydavateľa PL.cz je český politik Ivo Valenta (bez straníckej príslušnosti), čo môže byť konfliktom záujmov. Upozornenie na možný konflikt záujmov sa v jednotlivých článkoch na PL.cz, ktoré sa týkajú Valentu (zdroj) alebo ktoré Valenta na PL.cz zverejnil (zdrojzdroj), neuvádza. Informácia o tom, že Valenta je väčšinovým vlastníkom PL.cz sa však uvádza v pätičke portálu, ktorá sa zobrazuje pod všetkými článkami, i keď je dosť málo viditeľná.

V minulosti sa PL.cz nachádzali na zozname konšpirátorov, v súčasnosti sa na ňom nenachádzajú. Oslovili sme weby Konšpirátori.sk aj ParlamentniListy.cz a opýtali sa ich, prečo došlo k zaradeniu na zoznam a prečo boli PL.cz zo zoznamu vyradené.

Konšpirátori.sk nám neodpovedali.

Z ParlamentniListy.cz nám odpovedal spoluvlastník vydavateľa Jiří Čermák (kompletné odpovede na otázky môžete nájsť tu), ktorý uviedol, že Konšpirátori.sk ich o zaradení na zozname vôbec neinformovali, nieto že by ešte uviedli dôvod zaradenia na zoznam. Konšpirátori.sk neuviedli žiadne odôvodnenie ani po vyžiadaní s odôvodnením, že hlasovanie komisie je tajné.

Čermák ďalej uviedol, že na stránke Konšpirátori.sk našli 3 screenshoty článkov z PL.cz (dostupné tu), ktoré „sa tvárili ako odôvodnenie“. Pri dvoch článkoch nie je ani len uvedené, čo má byť na nich závadné (rozhovor s poľským aktivistom a článok o tom, že Francúzsko zvažuje zákaz dovozu amerického bridlicového plynu (s uvedením zdroja prevzatý z ekonomického portálu oilprice.com)).

Pri treťom článku o protestoch proti Trumpovi v USA bolo uvedené video, ktoré bolo v skutočnosti z Mexika a z roku 2012, na čo aj Konšpirátori.sk poukázali a označili to za „FAKE“. Podľa Čermáka bolo toto video samotnou redakciou PL.cz identifikované ako chybné a štyri dni po zverejnení článku bolo stiahnuté s ospravedlnením, ktoré sa tam nachádza aj dnes. Konšpirátori.sk majú, naopak, na stránke uvedené, že PL video bez ospravedlnenia či vysvetlenia z článku stiahli.

Čermák ďalej uviedol, že ParlamentniListy.cz zaslali NetSuccess stanovisko k týmto trom článkom aj s odôvodnením a poukázaním na to, že predmetné video stiahli. Odpoveď od Konšpirátori.sk bola, že dané komentáre k článkom nie sú dôvodom zaradenia a ich portál bude prehodnotený. Zo zoznamu však nezmizol a NetSuccess ďalej s PL.cz nekomunikovalo ani neuverejnilo stanovisko PL.cz.

Parlamentnilisty.cz preto poslali predžalobnú výzvu, na ktorú tiež nedostali reakciu, a následne aj žalobu, kde žiadali aj o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil ich stiahnutie zo zoznamu. Prvostupňový súd im nevyhovel, avšak odvolací súd nariadil stiahnutie zo zoznamu, čo sa aj uskutočnilo.

Súdny proces ešte prebieha. Čermák sa vyjadril, že v jeho priebehu Konšpirátori.sk „predložili jednotky závadného obsahu, u ktorých sa k pochybeniu priznávame a kde boli zverejnené opravné správy a ospravedlnenie čitateľom ešte skôr ako bol náš web zaradený na zoznam stránok so sporným obsahom“.

V tomto prípade je konanie Konšpirátori.sk v priamom rozpore s deklarovanou zásadou, že pokiaľ médium svoje pochybenia napraví, bude zo zoznamu stiahnuté.

Iné

Na zozname je zaradená tiež stránka https://woman.tiscali.cz/, ktorá uverejňuje horoskopy či rady o chudnutí. Samotná táto stránka však priamo na hlavnej stránke uvádza, že tam zverejnené informácie pochádzajú z neoverených zdrojov a majú len zábavný charakter.

Hoci, treba uznať, že táto informácia je uvedená až úplne dole na stránke a mnohí čitatelia si to všimnúť nemusia. Na druhej strane, ako píšeme nižšie, iné médiá (dokonca aj z pera vydavateľov, ktorých predstavitelia sú v komisii Konšpirátori.sk) podobné články uvádzajú taktiež, neupozorňujú, že sú neoverené a aj tak na zozname nie sú.

Minimálne 15 stránok, ktoré sú na zozname, už neexistuje, resp. nemajú obsah. „Stigmu“ si však budú niesť, aj keď ich prevezme iný majiteľ. Samozrejme, po požiadaní o opätovné hodnotenie môžu byť zo zoznamu vyradené, ak Konšpirátori.sk posúdia, že ich nový obsah je v poriadku. Nový majiteľ však napríklad ani nemusí vedieť, že jeho stránka je na „čiernom zozname“.

Viaceré z vyššie uvedených sporných zaradení (v celej tejto sekcii) môžu byť spôsobené tým, že zoznam nie je aktualizovaný. V minulosti možno príslušné stránky naozaj uverejňovali jednoznačne problematický obsah.

Ako to má však zistiť bežný návštevník portálu či ten, kto si podľa zoznamu nastavuje inzerciu? Konšpirátori.sk totiž neuvádzajú dátum, ku ktorému boli hodnotenia robený a, samozrejme, ani žiadne konkrétne argumenty.

V konečnom dôsledku je teda zoznam ako celok nehodnoverný. Pokiaľ chce byť používateľ seriózny, musí si každý konkrétny web preveriť sám. To však neguje celú podstatu projektu Konšpirátori.sk, keďže ten mal práve toto zabezpečiť.

V praxi však zrejme takmer vždy inzerent akceptuje zoznam ako celok, čím však poškodzuje aj weby, ktoré sú tam zaradené neprávom.

Problém 6: dvojitý meter

Okrem toho, že na zozname pochybných webov sú viaceré, ktoré tam nepatria, možno poukázať aj na opačný problém.

Viacero webov, ktoré na zoznam zrejme patria, v ňom chýbajú; to by ešte nebol až taký problém, keďže nemôžeme od projektu Konšpirátori.sk očakávať, že ohodnotia všetky weby, hoci tie významné by za viac ako 4 roky existencie zrejme ohodnotené mať mali.

Problematické však je, že aj v zozname webov s overeným obsahom sa nachádzajú weby, ktoré spĺňajú kritériá na zaradenie na zoznam pochybných webov.

Uveďme si zopár príkladov. Stránka https://babickinerady.sk, zaradená na zoznam pochybných webov, obsahuje hlavne recepty. Problematická je zrejme sekcia o chudnutí, kde sa objavujú niektoré bombastické tvrdenia.

Podobnými prípadmi sú portály ako https://farmazdravi.cz/https://radynadzlato.sk/https://fresher.sk/ či https://vitalitis.cz. Mnohé z tvrdení na týchto weboch sú zjavne prehnané a nedostatočne doložené.

Podobné tvrdenia sa však vyskytujú úplne bežne aj v rôznych hlavnoprúdových lifestylových ženských časopisoch, napr. Eva či Emma („Po tejto kúre vaše bruško nespoznáte! Bude štíhle a bez tuku“, „Tieto 3 veci si z jedálnička škrtnite, budete ako vymenená!“ „hebká pleť bez jedinej chybičky už nie je problém“, „Takto bude vaša pokožka jemná ako nikdy predtým“, „super masky vytvoria vlasom SPA efekt, vyriešia každý problém“). Podobne sú v nich aj jasne nepodložené horoskopy (aj tu či tu a tu). Tieto weby však na zozname konšpirátorov nenájdeme.

Vydavateľom týchto časopisov je News and Media Holding, ktorý má v etickom kódexe uvedené, že zverejňovanie neoverených informácií v jeho médiách je zakázané. News and Media Holding je spoluvlastnený Pentou, ktorá je zároveň významným menšinovým spoluvlastníkom Petit Pressu, ktorý má v komisii Konšpirátorov.sk množstvo predstaviteľov.

Ba čo viac, viaceré stránky s horoskopmi, bombastickými radami o chudnutí, anjelskou komunikáciou, propagáciou homeopatie či inými vecami, ktoré by zrejme mali spadať pod kritérium šarlatánstva, sú na zozname webov s overeným obsahom alebo sú vydávané firmami, ktoré majú predstaviteľov v komisii projektu Konšpirátori.sk:

Stránka news.sk agreguje články z rôznych iných portálov, vrátane horoskopov (napr. tu a tu). Bizarné je však to, že odkazuje aj na články z hlavnespravy.sk, ktoré Konšpirátori.sk považujú za nehodnoverný portál, no napriek tomu je stránka news.sk na zozname webov s overeným obsahom.

Ďalej, vyslovene podvodné liečivé preparáty na zázračné uzdravenie sluchu sa ako platená reklama vyskytovali aj v tlačených vydaniach denníka Nový čas vrátane inzerátov s falošným profesorom Dubnickým. Pred týmto podvodom varoval aj Úrad verejného zdravotníctva a o „zľavovom klube“, ktorý tieto preparáty predával, písal aj Denník SME.

Internetové vydanie Nového času (cas.sk) sa však nenachádza medzi stránkami s pochybným obsahom. Naopak, portál konšpirátori.sk ho vedie ako stránku s overeným obsahom. Znovu však podotýkam, že spomínané problematické reklamy sa vyskytovali v tlačenej verzii denníka, na internetovej som ich nezaznamenal.

Zrejme najabsurdnejšie je však to, že samotná stránka Konšpirátori.sk spĺňa kritériá zaradenia na vlastný zoznam pochybných webov. Už len to, že na svojom zozname pochybných webov uvádza aj stránky, ktoré sú seriózne, čo odmieta akokoľvek odôvodniť, možno považovať za „dezinformačné správy“ (kritérium 2). Konšpirátori.sk taktiež neuverejňujú reakcie dotknutých strán (kritérium 5).

Čo je ale najjednoznačnejšie, Konšpirátori.sk uviedli nepravdivé informácie, ktoré ani po upozornení neopravili (kritérium 5). Vyššie v tomto článku sme písali o troch prípadoch, z ktorých jeden je zjavne a ostatné vysoko pravdepodobne nepravdivé (Konšpirátori.sk uviedli, že PetitPress je iba menšinový vlastník NetSuccess; uviedli zrejme nesprávnu dobu pôsobenia Juraja Smatanu v hodnotiacej komisii a uviedli nepodložené údajné vyjadrenia Hlavných správ).

Na všetky tieto rozpory sme autorov Konšpirátori.sk upozornili, avšak ani po niekoľkých týždňoch ich neopravili, ani nevysvetlili. Náš e-mail pritom určite dostali, keďže aj odpísali, no odmietli sa vyjadriť k meritu veci.

Ako to robiť seriózne?

Doteraz sme projekt Konšpirátori.sk v článku takmer výhradne kritizovali. Bolo to hlavne preto, aby sme vyvážili veľmi jednostranné mediálne pokrytie iniciatívy v hlavnom prúde. To však neznamená, že na ich práci nevidíme nič pozitívne.

Pozitíva projektu konšpirátori.sk

Spomeňme preto niekoľko pozitív, ktoré projekt konšpirátori.sk priniesol.

V prvom rade treba poukázať na to, že množstvo (zrejme väčšina) webov na zozname je skutočne problematických a sú na zoznam zaradené právom. Aj keď zoznam ako celok nie je hodnoverný, môže poslúžiť na istú základnú orientáciu.

Taktiež sa nedá povedať, že každý web, ktorý prezentuje iné názory ako prejavuje väčšina členov komisie, sa dostane na zoznam pochybných stránok. Medzi webmi s overeným obsahom sa nachádzajú napríklad aj ľavicové noveslovo.sk (v minulosti však na zozname bolo), konzervatívny postoj.sk či český https://neviditelnypes.lidovky.cz/, ktorý často dáva priestor konzervatívnym názorom (treba však tiež poukázať na to, že Neviditelný pes je súčasťou portálu lidovky.cz, ktorého vydavateľom je česká Mafra, pričom predstaviteľ skupiny Mafra je súčasťou čestnej komisie projektu Konšpirátori.sk).

Pozitívom je taktiež to, že projekt v istom zmysle motivuje zaradené weby na nápravu a poskytuje im možnosť, aby boli zo zoznamu odstránené, ak odstránia sporný obsah. Hoci aj s chybami uvedenými vyššie, istým spôsobom prispieva ku kultivácii verejného priestoru.

Tipy pre stránku Konšpirátori.sk (a podobné projekty)

Iniciatíva Konšpirátori.sk by mohla mať zmysel, keby dodržiavala určité princípy. Ich cieľom by bola hlavne väčšia neutralita, transparentnosť, väčšia komunikácia so zaradenými webmi a – najdôležitejšie –, pokladanie svojich tvrdení konkrétnymi argumentmi.

Sú to konkrétne tieto princípy:

  1. Vyvážené zloženie komisie. Na jednej strane je pochopiteľné, že autori projektu oslovili zrejme tých ľudí, na ktorých majú nejaké väzby. Na druhej strane presne takýto postup je opakom objektivity. Nejde len o to, že v komisii (hodnotiacej aj čestnej) sú len predstavitelia hlavného prúdu, ale že ich drvivá väčšina prezentuje len určitú časť spektra názorov hlavného prúdu (napr. súčasťouhodnotiacej komisie nie je nikto, kto by zverejňoval kresťanské konzervatívne názory). Ideálne by bolo do komisie prijať predstaviteľov širšieho názorového spektra hlavného prúdu, ale aj serióznych „alternatívnych“ médií – pokiaľ Konšpirátori.sk myslia svoju prácu vážne a nechcú len potvrdzovať určité čiernobiele videnie sveta. Takáto spolupráca by mohla byť síce náročná, prípadne by o ňu nemuseli mať oslovení ľudia záujem, avšak je pochopiteľné, že s aktuálnym zložením komisie Konšpirátori.sk budú vždy vzbudzovať pochybnosti o svojej objektivite. Ako serióznych ich teda budú prijímať zrejme len tí, ktorí sú podobne jednostranní (médiá hlavného prúdu).
  2. Upovedomiť weby, ktoré boli zaradené na zoznam. Jednak preto, že je to korektné, pretože zaradenie na zoznam môže mať významné dôsledky pre budúcnosť webu. Taktiež ale preto, že ak autori vedia, že je web zaradený na zoznam, môže ich to motivovať k skvalitneniu obsahu. Samostatnou kategóriou sú zase weby, ktoré od času zaradenia na zoznam zmenili majiteľa a už sú seriózne, avšak konšpirátorská „stigma“ u nich pretrváva. Noví majitelia však v princípe nemajú ako zistiť, že sú na čiernom zozname, pokiaľ napr. o projekte Konšpirátori.sk nevedia.
  3. Uvádzať konkrétny problematický obsah. Toto je najdôležitejší bod zo všetkých. Ak sa na tom, že určitý web je problematický, zhodne komisia expertov, nemôže byť predsa náročné ukázať konkrétne príklady problematického obsahu v podobe linkov a vybraných tvrdení. V opačnom prípade je zoznam svojvoľnou aktivitou bez väčšej výpovednej hodnoty.
  4. Pred zaradením na zoznam vyzvať web na odstránenie sporného obsahu a zaradiť ho na zoznam až po neodstránení obsahu. To je v súlade s princípom, ktorý uviedol v rozhovore pre RTVS Ján Urbančík, že každý sa môže pomýliť, ale seriózny novinár závadný obsah stiahne. Serióznosť webu sa najlepšie ukáže práve vtedy, keď ho konfrontujete s pochybným obsahom. Neseriózna reakcia zároveň poskytuje rukolapný dôkaz o jeho nehodnovernosti.

Rozumiem, že takýto spôsob práce je náročnejší. Lenže otázka nestojí tak, či to je náročné alebo nie, ale čo treba spraviť, aby bol výsledok práce seriózny a hodnoverný.

Skutočnosť, že seriózna práca je náročná, nemôže byť ospravedlnením pre to, aby sme našu prácu robili neseriózne – určite nie vtedy, ak sa vyhlasujeme za nezávislých odborníkov a naše konanie môže iných závažne poškodiť.

Zhrnutie

Konšpirátori.sk sú hlavným prúdom v drvivej väčšine vnímaní ako seriózny a hodnoverný zoznam pochybných webov, založený na posúdení odborníkov a transparentnom postupe.

V tomto článku sme si podrobne ukázali, že to tak nie je. Komisia nie je zďaleka nezávislá, má konflikty záujmov na osobnej aj obchodnej úrovni, môže ísť o nekalú súťaž, proces hodnotenia je úplne netransparentný.

Konšpirátori.sk neuvádzajú žiadne argumenty ani príklady problematického obsahu z webov zaradených na zoznam, ba čo viac, odmietajú výzvy na jeho doloženie.

Ak aj obsah niektorých „pochybných“ webov komentujú, čím sa zrejme snažia doložiť ich neserióznosť, ich výklady niekedy pôsobia úplne absurdne.

Konšpirátori.sk navyše odmietajú odpovedať na konkrétne otázky, ktoré by umožnili do týchto tém vniesť viac svetla.

Hoci sa nedá poprieť, že veľká časť webov zaradených na zozname sú skutočne sporné, popri nich sú jeho súčasťou aj stránky, ktoré tam jasne nepatria a sú úplne seriózne. V zozname overených webov sú navyše stránky, ktoré zrejme patria skôr do zoznamu pochybných webov.

Vo výsledku je tak zoznam nehodnoverný. Čitateľ či inzerent totiž pri konkrétnom webe na zozname nemá ako posúdiť, či je skutočne problematický alebo nie. Môže, no nemusí. Ak sa chce čitateľ zachovať zodpovedne, musí si každý web preveriť sám. Paradoxne, to vlastne neguje celú podstatu projektu Konšpirátori.sk, keďže práve tento projekt mal tú námahu ušetriť.

V praxi sa však zrejme vyskytuje situácia, kedy inzerent či iný používateľ, aj na základe informácií hlavnoprúdových médií, nekriticky akceptuje zoznam ako celok, čím však poškodí aj stránky na zoznam zaradené neprávom.

Samotná myšlienka bojovať proti dezinformáciám je správna, mala by však byť robená seriózne a nie zneužívaná na politické či ekonomické ciele. Preto sme uviedli aj konkrétne odporúčania, ktoré by mohol projekt Konšpirátori.sk (prípadne iné podobné projekty) zapracovať, a tak sa stať hodnoverným alebo aspoň hodnovernejším.

Prílohy

Portálu Konšpirátori.sk bola ponúknutá možnosť vyjadriť sa k článku s tým, že ich reakcia bude uvedená v úplnosti (pokiaľ nebude neprimerane dlhá vzhľadom k obsahu článku). Konšpirátori.sk túto možnosť nevyužili.

Otázky, ktoré sme položili dotknutým subjektom a ich odpovede si môžete prečítať v úplnosti v prílohách tejto analýzy.

 

Redakce
Sledujte PP

Redakce

Vážení čtenáři, chtěli bychom Vám všem poděkovat za finanční pomoc, kterou vyjadřujete podporu Pravému prostoru. Díky Vám tak můžeme stále nezávisle publikovat a pracovat na dalších vylepšeních. Níže uvedený graf představuje, kolika procenty nám Vaše příspěvky (dobrovolné předplatné) pomáhají na nutné měsíční náklady na provoz a zachování existence PP.

S úctou a pokorou děkujeme za jakýkoliv příspěvek, který nám společně pomůže PP dále rozvíjet. Můžete tak učinit platbou přes PayPal, poslat Bitcoiny na adresu: 35EWdJdRLGMzpydEDjuV7YRhNeCohkXhqH nebo příkazem na účet: 4221012329/0800
(Pro platby ze zahraničí: IBAN: CZ07 0800 0000 0042 2101 2329, BIC: GIBA CZ PX)

Pokud chcete podpořit PP a nechcete, abychom mezi dárci zveřejnili vaše jméno, stačí do zprávy pro příjemce uvést: Anonym.

***** Příspěvky čtenářů za měsíc říjen 2020: *****

ing. Jan Dvořák 400,- Kč, František Šmíd 600,- Kč, Roman Dubravský 500,- Kč, Pavel Kl*ka 222,- Kč, Petr Andres 500,- Kč, Jaroslav Rout 200,- Kč, Jan Petr 300,- Kč, Jiří Sieja 200,- Kč, Dagmar Karlíková 200,- Kč, Martin Vojtíšek 200,- Kč, Iva Majerčíková 200,- Kč, Jan Procházka 500,- Kč, Roman Foff 500,- Kč, Miroslav Paták 200,- Kč, Marek Janičko 250,- Kč, Anonym 1000,- Kč, Miloš Kořínek 100,- Kč, Jan Nedvěd 500,- Kč, Pavel Janeček 500,- Kč, Pavel Jurášek 100,- Kč, Jan a Gabriela Horáčkovi 500,- Kč, Miloš Kraus 200,- Kč, Ludmila Kárská 300,- Kč, Jiří Obermaier 200,- Kč, Martin Vavrinka 100,- Kč, Květa Sekyrová 200,- Kč, Helena Novotná 300,- Kč, Miloš Kraus 200,- Kč, David Bezděk 250,- Kč, MUDr. Markéta Hansli 500,- Kč, MUDr. Iva Niemcová 100,- Kč, Miloslav Konopiský 200,- Kč, Libor Heidler 200,- Kč, Karel Kubela 50,- Kč, Jiří Ovčáček 100,- Kč, Martin Vacek 250,- Kč, Václav Tykvart 100,- Kč, Jiří Meissner 500,- Kč, Vlastimil Běhan 100,- Kč, Ladislav Oudes 200,- Kč, Arpád Krausz 250,- Kč, Bohuslav Maceška 50,- Kč, Jiří Sika 100,- Kč, Ondřej Svatoň 50,- Kč, Martin Svoboda 100,- Kč, Martin Reiser 200,- Kč, ing. Jiří Klumpar 100,- Kč, Zuzana Karlová 300,- Kč, Milena Trulley 333,- Kč, Aleš Votruba 250,- Kč, Ladislav Adamec 200,- Kč, Zdeňka Jindrová 50,- Kč, Oldřich Smejkal 1000,- Kč

Celkem za měsíc: 14 705,00 Kč
Vybráno 42.01%
Chci vlastní ikonu u diskuzních příspěvku. Jak na to?

Než začnete komentovat článek, přečtěte si prosím pravidla diskuze.

Podle českých zákonů jsme povinni na žádost orgánů činných v trestním řízení poskytnout veškeré informace o vás shromážděné systémem (IP adresa, pošta, vaše příspěvky atd.). ) Žádáme vás, abyste do diskuze na naší stránce nedávali komentáře, které by mohly naplnit skutkovou podstatu některých trestných činů zmíněných v trestním právu. Zejména nezveřejňujte příspěvky rasistické, podněcující násilí nebo nenávist na základě pohlaví, rasy, barvy pleti, jazyka, víry a náboženství, politického nebo jiného smýšlení, národnostního nebo společenského původu, národnosti nebo etnické skupiny atd. Zjistěte více o povinnostech diskutéra v pravidlech našeho portálu, které je povinen prostudovat každý diskutér. Zveřejněním diskusního příspěvku potvrzujete, že jste studovali, pochopili pravidla a berete za svůj příspěvek plnou zodpovědnost.

Jak přidat ikonu Pravého Prostoru na plochu mobilu či tabletu? Návod ZDE.
Redakce
Sledujte PP
(Visited 566 times, 1 visits today)
Sdílejte článek:
Velmi špatnéŠpatnéPrůměrnéDobréVelmi dobré (4 votes, average: 4,00 out of 5)
Loading...
politicon.cz
9 komentářů

Vložit komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

:bye: 
:good: 
:negative: 
:scratch: 
:wacko: 
:yahoo: 
B-) 
:heart: 
:rose: 
:-) 
:whistle: 
:yes: 
:cry: 
:mail: 
:-( 
:unsure: 
;-) 
 
Proč potřebuje Pravý prostor Vaši podporu? Více informací ZDE
Hello. Add your message here.